Bol to neopísateľný pocit. Žiadna bolesť ani strach, len radosť.
Ahoj Baska,
Tak ako sme slubili, ozyvame sa s dojmami po porode 🙂
TP som mala 16.12., ale malej sa este z bruska nechcelo. Vedeli sme aj s manzelom, ze sa vypyta, ked bude ten spravny cas a ze TP nic neznamena. 🙂
Porodnicu sme mali vybratu uz vopred, a to Vsetin kvoli pristupu personalu – su nakloneni prirodzenemu porodu, standardom je bonding, dotepanie pupocnika, rooming-in a pod. A aj kvoli tomu, ze je tam moznost rodit do vody.
V pondelok 18.12. nad ranom som zacala citit take ine kontrakcie. Boli kratke a v dlhych intervaloch. V ten isty den rano sme este boli vo Vsetine na kontrolu. Vystup z CTG vyzeral takmer ako rovna ciara… take to povestne ticho pred burkou 🙂
Vratili sme sa domov a poobede sa kontrakcie zase vratili. Okolo 9tej vecer uz boli v pravidelnych intervaloch asi kazdych 10min. Tepla vana ich na pocit zmiernila. Okolo 10tej vecer sme volali dule s tym, ze uz su kazdych 7min (vana uz tolko nepomahala a zacalo byt nutne kontrakciu predychat). Dula nam odporucila ostat este doma, kontrakcie pozorovat a pockat aspon do polnoci – ze som predsa len prvorodicka a vie sa to bud spomalit alebo spustit.
Pred polnocou uz som mala kontrakcie kazdych 5min a takmer minutove. Volali sme dule s tym, ze sme sa zhodli, ze uz necakame. Aj ja som mala vo vnutri dost jasny pocit, ze do rana urcite nevydrzime. Zavolali sme si teda do Vsetina, ci maju volne (cez den mali plnu porodnu salu..), nastastie mali, tak sme vyrazili.
Cesta bola pre mna dost bolestiva. Pomaly mi zacala odtekat voda a kontrakcie sa stupnovali. Cestou sme vzali dulu a o 1dnej v noci sme dorazili do porodnice. Vystup z CTG uz vyzeral ako fotka tatranskych stitov 🙂 Otvorena som bola na 3cm. Po tychto vysetreniach sme isli na izbu, kde bola aj vana. Na izbe bolo tlmene svetlo, boli sme tam len my traja.
Porodna asistentka chodila len pocuvat malicku v brusku, ci je vsetko ok. Mohli byt 2 hodiny v noci, ked som si do nej sadla a uzivala si teplu vodu a jemne uvolnenie. Uz doma som sa kontrakcie snazila predychavat hlbokym a kludnym dychanim. Ked som cestou do porodnice dostala zimnicu a zrychlil sa mi dych, moj manzel ma vzdy ukludnil a spolu so mnou dychal, aby som sa vratila zase k hlbokemu pomalemu dychaniu, za co mu dakujem 🙂
S postupom casu sa kontrakcie stupnovali, zvysovala sa ich intenzita aj sila. V podstate si velmi nepamatam, co sa v tejto faze dialo okolo, len viem, ze manzel zapol do pozadia relaxacie (tie, ktore som od teba pocuvala v tehotenstve) a neskor povedal, ze som bola, ale akoby som nebola… ze som skratka bola vo svojom svete. Viem, ze ma dula masirovala, ze do vody kvapla esenciu na uvolnenie, co som si doniesla…ze ma manzel pri kontrakciach drzal za ruky, ze som sa donho zapierala, ze som pri vydychu hovorila akesi mantry 🙂 a ze sme to takto predychali az do fazy, kedy uz medzi kontrakciami takmer nebolo pauzy.. vtedy som sa zlakla, ze ak sa toto bude este stupnovat, ze to asi nedam.. a zrazu nic.
Bolest ustala a ja som pocitila potrebu tlacit.. stale sme na izbe boli len my traja. Dula ma upokojovala, ze sa nemam tomu pocitu branit. Ja som sa zlakla, ze uz ziadne kontrakcie necitim..ze uz ich hadam ani nemam.. zlakla som sa, ze je nieco zle… ale to sa len pozornost sustredila na to, ze teraz musim uz len tlacit. Manzel ma stale drzal a tak som zacala.
Na izbu k nam prisla porodna asistentka, doktorka aj sestricka, ale stali opodial a len sem tam popocuvali malu. Na izbe sme tak stale mali pritmie, klud.. a v pozadi hrali relaxacie 🙂
Dala som sa na bok, manzel mi pomahal drzat jednu nohu vyssie, aby mala nasa mala priestor, ja som ho objimala a zapierala sa donho. Toto mi velmi pomohlo, lebo som tak vedela lepsie tlacit. A ked som prisla na to, kam sustredit silu, malej vysla kusok hlavicka co som aj skusila dotykom, ze uz je skoro hlavka vonku a po tomto uz bola na 2 zatlacenia cela von.
Narodila sa teda do vody. Hned mi ju polozili na hrud a nechali nas. To bol neopisatelny pocit. Ziadna bolest alebo strach. Len radost, ze sme uz vsetci spolu, zdravi a stastni.
Neskor som sa presunula na postel, kde mi ju dula pomohla nasmerovat na prsnik, pricom som porodila placentu. Potom sestricka zobrala malu na zvazenie a umytie, isiel s nimi aj tato – aby daval pozor :).
Porod je ozaj vo velkom O HLAVE… a psychika je teda silna carodejka. Tym, ze bol pri mne moj manzel, bez ktoreho by som sa citila zranitelna a dula, ktora ma ukludnovala, ked som sa jej pytala ako to ide, ci to postupuje dobre.. a tym, ze chvalabohu existuju porodnice take uzasne ako Vsetin, porod prebehol uzasne.
Ja ako prvorodicka som v podstate porodila do 3 hodin odkedy sme prisli do porodnice. Hradzu nemam vobec poskodenu a na oddelenie sestonedelia som sa presuvala bez pomoci a s usmevom. Po pobyte v porodnici nas vysmiate pustili domov a doma mame jedno krasne zdrave a spokojne dievcatko, ktore skoro neplace, krasne papa, pribera a spinka aj vyse 6 hodin cez noc.. co viac si priat? Tak sa uz tesime na dalsie 🙂 🙂
My s tatom mame z porodu Agatky nadherny zazitok a takyto porod zelam kazdej zene.
Dakujeme krasne za kurz, ktory nam tak velmi pomohol!
Radka, Ľuboš a Agátka